Zo dňa na deň

Zajtra. (Už dnes)
Obyčajný deň s ohňostrojíkmi na jeho konci. V iných kútoch zeme v iný čas, tak nie je možné povedať, ktorý je ten správny. Trochu voľna (v sobotu), bublinky, nuda, telka, comp a šialenstvo. Žranica, zlomené presvedčenie a nádej, priviazaná o kotvu spolu so zoznamom tohtoročných predsavzatí, hodená do vane s už neexistujúcim kaprom.

Neviem, prečo si ľudia myslia, že čas na zmenu nastane len v tento deň, akoby im to pomohlo k dobrému. Keď niekto zmenu chce, nebude čakať na dvanáste odbitie kostolnej veže, nepotrebuje na to alkoholický dych a hŕbu priateľov, ide o duševnú záležitosť, pripomína mi to záhradku. Čo si tam nasadíte, to vám tam vyrastie.
Síce ja som so svojimi sľubmi a veľkými slovami o zmene ďaleko nedošla, ale môžem na to použiť alibistickú pohodlnú otrepanú frázu, ktorú som teraz zabudla, tak si ju domyslite.

Prečo vždy na konci roka trpím desivým nostalgickým syndrómom opúšťania niečoho? Akoby sa niečo nasilu strácalo. Nepáči sa mi to.

Ale najradšej mám na konci roka zmiešaný pocit z rekapitulovania udalostí. Väčšinou dobrých, no aj tie zlé ma minimálne posilnili.
Upozornenie: Je to vážne len prvé, čo mi napadlo, takže neviem, či vyplňovanie otázok má nejakú hodnotu, lebo niektoré veci ani nemôžem spomenúť, lebo si ich takto z hlavy nepamätám. A tento rok je viac zmätený ako ten predtým.

1. Najlepší výlet vlakom: TT=>ZA (také zážitky nemám s nikým iným, iba s nimi)
2. Najlepšia párty: Koncert 30STM, RocknRoll Party, všetky v skúšobni, Sústredko (aj keď nedopadlo vo všetkých smeroch dokonale)
3. Najlepšia brigáda: v stánku (tá druhá je na nič)
4. Najlepší víkend: Jarmočný a ešte ten, kde som nebolo skoro vôbec doma (a potom som ochorela)
5. Najobľúbenejšie farby: čierna, červená, biela, fialová
6. Najobľúbenejšia hudba: toto je ťažké povedať, ale 30STM, inak som úplne vyfučaná
7. Najlepšia dovolenka: Wales - súťaž (na tú nemá žiadna dovolenka)
8. Najlepší dovolenkový zážitok: vodná na múriku pri pláži v Turecku s dobrou debatou k tomu (aj keď je ich veľa)
9. Najhorší dovolenkový zážitok: že to vôbec bola rodinná dovolenka, že som sa spálila ako prasa na ražni, istá citová vypätosť
10. Najhoršia vec roka: zlomili sa mi obľúbené okuliare (dvoje!)
11. Najhoršia udalosť roka: úprimne? Že ten debil zneužil situáciu, že musím chodiť do školy, inak si na nič nepamätám, ale určite by toho bolo minimálne na jeden dlhý článok
12. Čo som začala: písať ako idiot, začala som šéfredaktorovať v školskom časopise, začala som sa ráno viac zaujímať o to, čo si oblečiem, začala som tento blog
13. Čo som skončila: isté priateľstvá, asi hrať na gitaru (bohužiaľ), prestali Vibrácie, ...
14. Najobľúbenejší nápoj: Radler (symbolizuje letnú slobodu), Mojito, Kofola a Víno
15. Dopravný prostriedok: Nohy
16. Čo sa zmenilo: život, aj keď na tom by som mala ešte popracovať
17. Víťazstvo roka: 2. miesto, báseň (smejem sa, ružovejú mi líca, je to podvod a ľudia už nevedia, čo čítať a čo sa hlavne oplatí chytiť do rúk... som sklamaná) a ešte aj Jednotka z odpovede z Fyziky (ďakujem)
18. Čo zostalo: isté nemenované pocity
19. Čo už nechcem zažiť: bezradnosť
20. Čo odišlo: strojček, naivita a dôvera, ktorá vlastne nikdy neexistovala
21. Ľudia, ktorí odišli: traja významní + drobnôstky blbôstky
22. Ľudia, ktorí prišli: Dvaja + ostatní
23. Písané dielo roka: neviem sa rozhodnúť, prečítala som veľa dobrých slov, no najviac - z posledného čítania, Nožnice
24. Umenie roka: hudba jednoznačne
25. Hudobný nástroj roka: klavír
26: Blog roka: Lennie-heroin.blog.cz
27. Prečo by mal byť rok 2012 ešte lepší ako 2011: Lebo vždy je čo zlepšovať, v čo dúfať

Záver, poučila som sa, naučila, žila, prežila, bavila sa, plakala bez sĺz, zamykala sa, otvárala sa, zamýšľala sa, je toho veľa a viem, že tento rok bol kvalitný a je mi ľúto, ako sa končí.
Teším sa na ten ďalší.
Pretože si plánujem napísať zoznam vecí, ktoré sa bezpodmienečne stanú.

Ľúbim svet,
Guess Who

Och, a ešte... Šťastného Silvestra a Úspešný Nový Rok!

Budúcnosť je slovo bez budúcnosti

Je to smiešne, ako až monumentálne si pripúšťam koniec tohto roka.

Všetko o rok ostarne, to, čo bolo aktuálne, už nebude, to, čo bolo nové, už nebude, rok 2011 sa stane rokom bývalým, minulým, späť sa nevráti.

Treba veriť, že sme ho žili naplno ako ani jeden rok predtým.

Pri pomyslení na budúcnosť mi prejde mráz po chrbte.

Ako to bude...? Ako len...?

Kde budem, kde bude pero, papier, slová, rozlietané... nechcem.

Vyskočiť z okna.

Vyhodiť veci z okna.

Zakričať z okna

a zažať tisícky svetiel, žiaroviek,

sviec po bytoch.

Odozva, vlasaté hlavy v okne,

ľudská zvedavosť a pýcha.

Sneh, sneh chýba.

Anjel v ňom,

krvavý

skrytý.

Ťarchou moci

utýraný, zbitý.

Láska zmäkla,

zvädla, zanikla,

odišla.

Na pochody,

kde si ju viac vážiť budú.

Zazrieť ju v dave

bude ťažšie

než vesmír odvážiť

na ľudskej váhe,

ktorú na pleciach nosíme.

Koniec

Exces.

Prázdny pocit z pocitovej špekulácie, vytvorenej na sviatky Vianočné, svietky umeliny, faloše, širokých úsmevov a zisťovania, ako veľmi už nechcete.
Také nič som nepociťovala ani v najhoršie školské dni, kedy som v melanchólii chodila ako v bubline po širokých školských chodbách či snažila sa dávať pozor pri sledovaní pohyblivých pier profesorov.
Proste... nič.
Len potom neskoro (pre mňa o jedenástej) večer to bola únava.
Nič nezdvihlo náladu, a viem, že okolo bolo veľa vzruchov.
Inak... boli Pelíšky, tak aspoň na okamih som uletela preč z našej obývačky, od rodičov, starých rodičov, súrodenca, a bolo mi nízko fajn.

A dnes... ďalšia komédia.
Fiasko.

Prečítala som fakt veľmi veľmi dobrú knihu, ktorú som jednoducho nedokázala odložiť, uchvátila ma. Napíšem si ju do zoznamu, hneď to bude. Len nechápem, prečo je názov Nožnice...

Páči sa mi sukňa, ktorú som dostala. Kebyže mám dlhšie nohy...

Zistila som, že nechcem byť stará.
Nechcem nechcem nechcem.

Toť všetko,
Guess Who

Klasika.

Neviem, čo mám povedať.
Všetko mi príde také banálne.
Tak nepodstatné.
Tak prázdne.

Je to super pocit.

Len čakám
na koniec utópie,
vyústenie do priekopy
s mŕtvymi snami,
je to horšie,
keď je to rozmazané,
zažrať sa do paplóna,
že ma ani svätý neuvidí,
dovi dopi.

P.S. Mám chuť urobiť niečo hlúpe a nezodpovedné.
P.P.S. Asi to aj spravím.

Už mi z tej reality začína pekne drbať.

(Napísanie tohto "článku" mi trvalo minimálne hodinu. Aspoň vidíte, ako na tom som so svojou slovnou zásobou)
Have a Nice Day :)

Oblaky

Je to smiešne, tak sa smejem.
Oblaky sa zoskupili,
nad obláčikovou dekou,
kde sme sedeli.
Bezstarostné skoro detstvo trávili.
Pády a vzlety,
triesky v prstoch, dlaniach
nešťastných.
O deň, dva, zadrhnem sa tým
smiechom.

Všade vianočné vence a ja o idoloch.

Už dávno som premýšľala o čom sem napíšem článok. Slová ubiehali, dni, noci tak isto, akoby chceli, aby som sa konečne na nohy postavila. Asi ešte nevedia, že v poslednej dobe mi ich pomaličky, ale s účinnosťou Božích mlynov, rez po reze s naostrenou realitou, amputujú.
Je zábavné používať metafory :-)

Ale vráťme sa naspäť k téme, na ktorú som zhodou okolností prišla raz večer, keď som zaspávala. Väčšina dobrých myšlienok mi napadne neskoro v noci, ich problém však je, že skončia v smetnom koši, t.j. že si na ne ráno už nespomeniem. A večer v posteli, keď sa snažím zaspať a hľadám vhodnú polohu som taká lenivá, že si to nepoznačím.
A tak končia moje dobré myšlienky v koši.

Téma, ktorú som si vybrala a o ktorej som premýšľala neskoro v noci, keď už všetky svetlá u nás doma zhasli, bola vlastne dosť žoviálna a irelevantná. Rozmýšľala som o svojich idoloch, o ľuďoch, ktorých obdivujem, prinášajú niečo dobré do dní vo väzení a sama seba som šokla  - aha-aha - väčšina sú chlapi.

Napríklad Hugh Laurie. Alebo Jared Leto. Kurt Cobain. Charles Bukowski. Či dokonca Heath Ledger.

Možno to prezrádza niečo o mojej povahe, a možno nie. Možno ma len motivuje keď vidím, že niektorí z nich majú rovnaké znamenie horoskopu ako ja, blá blá...

... Vlastne, čo sú idoli?
Ja mám len ľudí, ktorých uctievam.
Mojim snom nie je vykričať si hrdlo, keď ich náhodou stretnem na avenue v NY (keď tam budem bývať), vypýtať si podpisy, na telo, na brucho, na čelo, zapózovať na jednu profilovečku a koniec. Skôr by som sa s nimi chcela stretnúť osamote, porozprávať sa o hudbe, živote, kariére, v pohodičke pri sviečke, v ruke pohár červeného vína, okolo šum ostatných ľudí, hudba z VH1 ako podmaz (alebo skôr nejaké kvalitné nahrávky). A to by mi stačilo. Možno by sme sa už nikdy viac nestretli, ale... jedna moja veľmi blízka a veľmi múdra kamarátka povedala: Konverzácia je duševný sex.

Keď tak premýšľam, som len rada, že sú a niečím, netuším čím si ma pritiahli k sebe. Tak ich obdivujem.

A to je asi všetko k tejto téme.
Inak... veľmi sa mi páčil film Imaginárium Dr. Parnassa.
Odporúčam.

Koniec nezmyselným blábolom!

Guess Who

P.S. Nemám rada sviatky. Nemám. Nemám... Dúfam, že to je len v tejto etape života.