30.9.12

Menšia ako včera.


Ambivalentné city sú pozoruhodným javom, spečateným a opísaným v mnohých, niekedy až nečakaných veciach:

- dnes som sa naučila vnímať hnus i čarovno zároveň
- dajte mi čas a aj tak ho premrhám. Človečina je hlúpa, lets go studying!
- už mám len 5 cm!
- čím viac toho viem, tým viac zabúdam, tým viac klesám k pojmovosti, tým viac patrím ku priemeru (nechcem!)
- prečítala som tri časopisy, čo by sa stalo, ak by som ich prečítala 3 000?
- nechcem ísť zajtra tam.
- bola by zo mňa nesprávna sprejerka, ale na jedno popoludnie skvelá zábavka (mám krásne nástenky, ešte prizdobiť ich treba - nie, vydávať sa nejdem - čo to za poznámka?)
- uf
- poďte so mnou niekto na španielsku Corridu
- poďte so mnou niekto na škótsky ostrov Staffa, chcem sa cítiť ako v Starých gréckych povestiach a bájach (súvis?)
- Ďakujem!
- konečne som cvičila, a aj tak - budem cvičiť podľa seba
- nenašla som recept na Vegánske mňamky - budem si ho musieť vypýtaj (ojojój)
- toľko ľudí cez víkend a moja spurná mlčanlivá povaha
- ešte tie hodiny, ale to sa poddá (citujem)
- aj to, čo nemám, je zrazu zlomené
- tiež sa teším do sprchy, umyjem si vlasy, nech mi prší do hlavy

Pac a Pusu

P.S. Toto dievča je šialené. Ukážka je tá, ktorá ma zaujala za tých pár minút. Dúfam, že uvidíte to, čo ja. (Odporúčam o nej článok v .Týždni 35/2012)
"Šialenstvo je však často len symptómom geniality."

(Pozrite si aj ostatné, toto je len ochutnávka, aká ma zaujala najviac)

Nejaký ten hudobný zoznamček z dneška:

29.9.12

Malá spoveď

Dnes môj život zažiari len v odrážkach:

- mám poličky, mám realizujúce sa nápady, ako tvoriť vo vlastnej izbe
- prší
- koberec jemne šteklí nôžky nahé
- som sklamaná
- vlastne, niekoľkokrát som bola sekundu pred zrútením, ktoré som z nevysvetliteľných dôvodov zažehnala
- bojím sa v pondelok zase začať fungovať
- chcem zostať doma
- flákam klavír, už týždeň som nehrala
- v skutočnosti mi to len pomohlo, tvrdí skeptik
- nad posteľ si namaľujem Dalí-ho hodinky
- občas si myslím, že ste to tak chceli
- čítam Saturnina, požičaného od Osvalda
- pokúšam sa vytvoriť čiernu dieru na všetky smeti, ktoré v izbe mám, avšak Palo mi dopomohol k neskúšaniu, pretože ani keby sme zmrštili celú zemeguľu do veľkosti ping-pongovej loptičky, iba možno by sa malá čierna diera vytvorila
- na Burze kníh som si nič nekúpila
- moja vetná skladba určite nadobúda výrazu, že neviem písať (ani neviem, len ma to serie)
- dala by som si rizoto od priateľov Vegánov
- idem do sprchy a nič vzdialenejšie nevidím
- "piesky časov dávno odviatych..."

Pekný deň
(obrázok z Deviantu)

21.9.12

Xanax Jesenný, dobroprajný.

Zomieraš, môj krásny.
Nečinnosťou sa zahubíš.
Budem tvoja vakcína, tvoj inzulín
a snáď i ťažká sadra na duši.
Zopár stehov, akoby
ani neboli.
Zopár kvapiek,
adrenalín, či chceš radšej Xanax?
Sama sa neviem rozhodnúť,
ktorý z osudov ti prišijem,
s ktorým povrázkom ti oči zašijem.

(odporúčam viac vecí od neho)

Áno, jedná sa o tento blog, mohli ste si všimnúť, respektíve nemohli ste si nevšimnúť neaktivitu moju, môjho sveta a môjho chcenia sa deliť oň. Je mi ľúto, brány sa uzatvárajú.
Pijem čaj, je mi vrelo na horúcej duši, aj keď netuším, z akých prapodivných dôvodov, nohy mám ľadové ako v hrobe a teším sa, kedy sa usadím na mäkulinký koberček uprostred izbietky a budem čítať. Síce toto dielo veľmi ťažko, avšak začínajúci čitateľ ako ja sa nenechá len tak ľahko odradiť. Navyše sa v ňom toľko pokladov neodkrytých ukrýva, prečo by som tak kvalitnú knihu zahadzovala? Bola by som naozaj hlúpa.

A čo sa deje v mojom svete?
Drby, klebety, klábosy, drkoty?
No neviem, nič z tohto nepraktizujem, iba občas.
Vedeli ste, že sa mám veľmi dobre, aj keď zvuk môjho hlasu znie trúchlivo?
Vedeli ste, že som šťastná?
Viete, niekedy dávno som si povedala, že už nikdy nechcem byť šťastná. Prišlo mi to vtedy ako riešenie situácie, to najlepšie riešenie z najhorších, tak to tak aj dopadlo. Je to ako s tým citátom, báť sa báť. Chápete ma?
Asi si spravím ďalší čas(j).

Ruky, moje, ruky!
Hrajte znova tak svižne.
Zleniveli cez prázdniny. Ale cez prázdniny je všetko lenivé. Istým spôsobom.

Rozumiem chémii. Zato fyzika je strašiak a matematiku ani nespomínam. Výnimočne som dávala pozor a naozaj je to tak, tá učiteľka nevie učiť. Nevie m(ň)a to naučiť.

Ale veríme si.
Držíme sa.
Žijeme.

Pekný večer, deň, noc, čokoľvek a kedykoľvek čítate.
Buďte šťastní.

(Raz bol jeden človek, trúfajúci si vysloviť, že toto je pieseň o mne.)

3.9.12

Básne dnešné


Sivá, sivá, a len šedá,
zahaľ moje telo.
Zakry, sputnaj, zjedz.
Vychutnaj do kosti.
Zabaľ ma do článkov
lietajúcich novín na ulici,
lietajúcich ulíc na novinách.
Ani mesiac už nie je,
z balkónov sa nik už nedíva.
Len mačky na múriku
svoje pletky si riešia.
Všivavá beštia.
V kolízii myslenia
sa tam hašteria
ako pudy na špagátiku.
Máš voľný priechod, tak odíď.

***

Kolumbove tajné kroky do Ameriky.
Zmiatli ťa, ako zmiatli i domácich.
Chodiaca fakľa, kolmý horizont.
Nechoď, neži, nepi, nesvieť mi,
na cestu, keď nemusíš.
Porušený, do ničoty,
najlepšie čo máš, strácaš.

***

Nuž, tvoja ospalá kantáta,
tvoja nadživotne veľká pesnička,
nadchýna sa pred spustením ironických výsmechov,
drž si sám seba,
jedna ruka dokáže tlieskať
ako pri tvrdej rakovine nádcha.

***

Čo si o nich myslíte?