25.12.13

25. Mrz zíma

Mám kŕče a váľam sa v posteli. Po celom dni som si rozpustila vlasy a rozprestrela na voňavú podušku. Bolia ma oči od toľkého pozerania do blba, radšej by som si šla nachytať hviezdy. Keď ich je tak veľa, prečo mi raz za čas nespadnú do okna? Nepredstavujte si katastrofický scenár ani malú vílu, schopnú schovania do kabelky. Hviezda ako talizman, rolnička jasná, čo mi zazvoní vždy, keď klesám na duchu. Moje chute sú premenlivé. Chcela by som si vytrhnúť srdce a dať ho schladiť do špajze. Minerálka z toho miesta dokáže hrdlo obariť. Bolí ma viac ako žalúdok, srdénko.
Mrzí ma veľa vecí. Napríklad absencia citu, porozumenia, lásky, ochoty, srdečnosti. Cítim sa prázdna ako kopa sena bez ihly. Ako vodná fajka bez tabaku. V oleji ako rybka vo vode. Je mi opäť na vracanie. Neznášam rekapituláciu tohto nepohodlného roka a myšlienky na budúce povinnosti. Radšej by som bola zakliatou pannou vo Váhu, milovanou Lutéciou a Desdemonou, ktorá zomrela na nádchu. Cítim, ako sa teraz všetko mení a ako typicky nerozhodný človek mám strach, a zároveň ma to tam ťahá. Do litier. Slov s háčikom, vokáňom, dvojbodkou a najmä významom.
Už.
Krásny je život. 
Aj so svojimi strachmi. 
Len mi daj,
pery mi medom natri.

Ešte neviem, čo zo seba dostanem. Snáď prekvapím samu seba. Pretože všetky zrúcaniny začína podopierať silný pilier, ktorý dlhé veky. Chýbal.
Ďakujem všetkému, že som tu, na tomto mieste a teraz, v tejto životnej etape. Čistka a holokaust ustal, poďme niečo tvoriť...

Pekná nultá hodina,
tým sa nám to začína.

18.12.13

18.

Toto čo je. Stratila som dnes niekoľko hodín. Nepriznám sa k tomu verejne, tak sa odosobním v tomto príspevku. Keby ste vedeli, aké je ťažké žiť vo svete s iným názorom, iným vkusom, iným prístupom...
Bolo mi na vracanie.
Neznášam Vianoce.
Možno ešte viac svoje sviatky, svoje meniny, narodeniny.
Akoby som si priťahovala guľky v rádioaktívnom pásme, v magnetickom poli.
Chcela by som v ňom zostať, no vždy sa stanú schválnosti. Ešteže ich musím vedieť rozdýchať.
Začína to eSeMeSkami, končí plným sedadlom a preplneným zorným poľom.
Zistila som, že existujú pseudozbory a pseudoakcie a pseudoumelecké diela a pseudoduševné zážitky.
Strčte si ich do riti.
Aj tie schválnosti.
Ako.
Ak.
A.
Najhoršie na tom celé je, že svoje myšlienky dokážem udržať na správnom mieste - v hlave. Predstieram čoraz lepšie. Nemusím sa nikomu spovedať. Nemám čo povedať - a pritom bojujem za niečo...
Som pokrytec.
Ani slová mi nejdú, nie ešte súvislé vety.
Nechcem sa vyhovárať, ale spoločnosť ma skazila, zmarila, do koša hodila.
Začína to nespisovným jazykom, vulgarizmami a končí nedostatočnou vzdelanosťou.
Netuším, do čoho smerujem, či existuje pre mňa Piata loď ako pre malíček, tak žijem za päť prstov. Kradnem si čas z prítomnosti, nemala by som, klamem Boha, klame on, či je?
Nevládzem viac ako dívať sa na Kat(arzi)u, ako spieva o Vágnom a Jasnom a o ich spojení a premýšľam, čo všetko dnes, čo včera a čo zajtra, také bežné impresie bežného človeka, ktorý levituje podporujúc prázdne ulice v meste. Ani čaj nie. Ani prahy neprekračujme, nie. Už sme ich dosť prekročili.
Som...
Neviem?
Ako som.
Ale predsa.

/Čoskoro príde aj ejkejej vianočný článok/