16.5.13

Hope /more/ or /less/

Podivuhodné
ako fajčené lístie
modlitba doznie

Zajtra píšem z matiky, som vyhorená, tak, prosím, naložte na mňa ešte viac, nemám chuť sa v ničom kúpať a vyváľať, chcem skrátka nabrať modrý odtieň a odtancovať.
Aj som spala, aj som spievala, aj som hrala, dni boli zbytočné a akosi sa strácajú v mlieku alebo aviváži. 
Deň jedla, neznášam štvrtky. Najhoršie dni. A vždy.
Naozaj mi niečo je a mala by som s tým niečo robiť. Keď sa už o mňa bojíte, straší to. Horšie ako mne vo veži.
Neviem, čo so svojím životom. Hrozne ma to stresuje.
Ach, všade je tak veľa... všetkého, len vo mne nie je nič.
Už necítim ani ľútosť, všetko vyzerá ako taká hra. Akoby som sa len prezliekala do kostýmov, a keď prichádzam domov, aby som sa ako bábiku odložila na zaprášenú poličku.
Môj domov je tak prázdny, ani domovom nie je.
Otrocká pustatina.
Ale nie, ja už nebudem nič písať, nech vás neraním.
Radšej nech ma vnútorné krvácanie vyfarbí.

Bonobo je pán.

4.5.13

30.4.

Prvé trápenie
zamávalo na odchod.
Sľubuje, že tak skoro sa
nevráti,
že sa beží pásť na niekom
inom.
Zostávaš mi ty, láska,
krátka-dlhá,
ako na stroji
píšem tvoje nové a nové
riadky.
Zmývam ich slinami,
z pier, kože, pŕs, ľudskej podstaty.
Kričím, že milujem.
Štípu ma spálené oči.
Milujem a znova milujem.
Neviem zostať v milovaní,
a tobôž nie v tebe.
Stále bežím a hladná sa
vraciam.
Len milujem a nič nestrácam.

Bolesť,
v živom hrobe,
ako Niobe.
Podaj vrchnáčik,
za máčny-máčik,
straťme sa,
z oblohy kyprý mráčik.
V plachtách oheň,
pot v dreve,
drevo v skaze,
milujeme, ako sa milujeme.

Nadnášame
    plachty,
       nech sa
          pod nimi
             vidíme-nevidíme,
                chcem ťa cítiť
                    ako nôž v príbore.
                       Zašum, vietor,
                         nech uschnú slzavé plachty.

Kam vbehnúť,
do ktorého cesta sa vmiesť?
Čo ďalej, hrmotajúca
železnica a fatamorgány,
vysvieťte ma ako
púštne hviezdy.
Natrhajte ma ako
púštne kvety,
izoluj ma,
demoluj vône,
chcem nájsť,
chcem vlasť,
chcem domov.

Ani netopier neodletí,
keď začuje tvoje odbíjanie do tmy.
Všetko stojí,
len ja sa chvejem.

D(run)k.

Keď kvitnú orgovány...
A zase tu máme Noisecut, cut, cut, cut...
Kaša sa nikdy neje taká horúca, ako sa navarí...