30. Nežne revolučný.

/Pravidelný zásek.

Hore schodami,

dolu rozpúšťajúcim sa voskom./

Padol prvý sneh.

Uvoľnil myseľ krehkým chladom, keď som sa dívala hore ulicou.

Píšem na malé lístočky, ktoré potom spaľujem v malom ohni zapaľovača.

Trčím v okne, telefonujem a nič z toho nie je dôležitejšie ako teplo, unikajúce z radiátora v presklenej miestnosti. Rýchlo sa stmieva a svetielka na vyhasnutom strome naprázno pregĺgajú.

Túžim potopiť sa v silnom prúde vodopádu, túžim po tom, aby moje telo rozrhala váha padajúcej, búrlivej tekutiny, aby odniesla moje časti ako bezfarebné kryhy.

Už len chvíľu, a zamrznutá silueta kráčajúcej postavy zmäkne a bude ju možno rozotrieť po rukách ani vosk. Chvíľu bude páliť. Po stvrdnutí a odlupnutí na nej zostanú odtlačky z brušiek prstov.

A tá námraza, srieň, čoskoro požerie farbu z lístia a zo šálov a aj električky budú vzdychať inú ódu a vtáky sa lapia do siete utkanej z hmly a konárov a topánky budú mať viac dier ako cez leto a všetko stratí melódiu a bude ťažko čokoľvek predpovedať.

Predpoklady sú pre deti, náhoda, náhoda je dospelosť.

6. A story behind.

Poddávam sa vôni zoschnutého lístia.
Sivý chlad rýchlou chôdzou zaženiem.
Paradoxne, vyskytujem sa veľmi vecne.
A namiesto upretia zraku, odvrátim sa od ohňostrojov.
A nebo čoskoro padne a mne sa tá vata nedostáva do hlavy.
Spím pri oranžovom svetle, ktoré sa občas rozhýbe, ak mám jeden nádych na zmenu. Ak spím s viacerými, ak im dovolím zohriať pieskové obliečky, ak sa naukladáme ako zvieratá jeden cez druhého, hľadajúci teplo, zobudíme sa trochu inak, trochu kubisticky.
Vo vlasoch mám prenikavý dym vonných tyčiniek.
Nie je to oheň, čo zabíja.
Je to dym.

Minula som si svoj nádych a čakám na ďalší.
Možno to príde knihou, trhom, divadlom, sympatiami - neviem.
Možno mi len bude stačiť šúchať nohami starými ulicami.
Možno postačí, ak tento hluk zmizne.

A občas sa divím, ako sa veci dláždia predo mnou, pre môj prospech.
Objaviť na záchodoch neznámej kaviarne v neznámom meste neznámy citát čerstvo zoznámeného človeka, to je nad moje ľudské chápanie.
A tak balím, sa balím, bavím sa balením malým.
Jeseň je droga.

pic